Ako si vybrať fonendoskop? Takto vznikol a takto funguje

Fonendoskop je už desaťročia základným diagnostickým nástrojom a symbolom lekárov, medikov, veterinárov, ošetrovateľov či záchranárov. Koľko stojí fonendoskop? Cena fonendoskopu sa pohybuje od pár eur za základný až po stovky eur za značkový multifunkčný z kvalitnejších materiálov. Ktorý si vybrať?

Typy fonendoskopov

Najpoužívanejšie sú štandardné akustické fonendoskopy s mechanickou membránou, pri ktorých vám stačí zapojiť iba uši a mozog. Dnes sa už používajú aj elektronické fonendoskopy s batériami. Ich najväčšou výhodou je, že dokážu nahrávať zvuk do počítača, mnohé disponujú aj technológiou Bluetooth. Vďaka elektromagnetickej membráne je možné výraznejšie zosilnenie nízkofrekvenčných zvukov. Ale zároveň sú ťažšie, cenovo drahšie a riešite pri nich výmenu či nabíjanie batérií.

Štandardný akustický fonendoskop je pre väčšinu používateľov úplne dostačujúci. Podľa veku pacientov si môžete vybrať nástroj určený pre dospelých, pediatrický fonendoskop, novorodenecký, fetálny. Líšia sa vo veľkosti membrány a zvončeku. Dá sa kúpiť aj multifunkčný fonendoskop, ktorý obsahuje v balení vymeniteľné membrány rôznych veľkostí.

V ponuke často nájdete aj kardiologický fonendoskop. Štandardne je to kvalitnejší akustický fonendoskop, ktorého membrána sa dá upravovať tak, aby ste zachytili aj slabučké zvuky. Fonendoskopy sa rozdeľujú tiež na jednomembránové a dvojmembránové. S jednomembránovými sa lepšie manipuluje, sú ergonomickejšie. Ďalšie rozdelenie je na jednohadičkové a dvojhadičkové.

Všetky fonendoskopy majú rovnaké základné súčasti. Olivky si vkladáte do uší, čiže vhodné je, aby boli mäkké, no zároveň dostatočne izolovali okolité ruchy. Pri nasadzovaní by mali smerovať dopredu. Niektoré fonendoskopy obsahujú v balení aj náhradné olivky. Pri ušných trubičkách zohľadnite ich ľahkosť a odolnosť, uhol zakrivenia by mal dobre sadnúť na hlavu.

Pri hadičkách si dajte pozor na dĺžku. Napríklad dĺžka okolo 70 cm zníži kvalitu zvuku iba nebadateľne v porovnaní s dĺžkou okolo 50 cm, ale môže byť výrazne pohodlnejšia pre chrbticu, netreba sa predkláňať. Ako materiál hadičiek neodporúčame latex, ktorý môže spôsobiť alergickú reakciu.

Hrudný snímač fonendoskopu môže byť jednostranný aj obojstranný, rozlišujeme na ňom membránu a zvonček. Jednoduché fonendoskopy majú iba membránu. Membrána zachytáva zvukové vlny vyšších frekvencií, zvonček sa využíva pri nižších frekvenciách. Dôležité je, aby sa hrudný snímač dobre držal v ruke a príliš nechladil pokožku.

Zásadná je akustická citlivosť a hlasitosť, a tiež spomínaná veľkosť podľa veku pacienta. Na trhu sú dostupné aj drahšie vysokokvalitné fonendoskopy s laditeľnou membránou, kde silou tlaku voči pokožke meníte zachytávanie nižších či vyšších frekvencií zvuku. Špeciálnou yychytávkou je napríklad fonendoskop s hodinkami na hrudnom snímači. Môžete si kúpiť aj puzdro na fonendoskop pre ochranu a ľahšiu prepravu.

História fonendoskopu

Už od čias Hippokrata počúvali lekári zvukové prejavy srdca a pľúc priložením ucha na hrudník. Začiatkom 19. storočia francúzsky lekár a vynálezca René Théophile Hyacinthe Laënnec vyšetroval obéznu pacientku, ktorá mala väčšie poprsie. Ako prísny katolík vymyslel etickejší i kvalitnejší spôsob diagnostiky. Inšpirovali ho deti hrajúce sa s dutými palicami.


Francúz vyvinul prvé modely stetoskopu, najprv použil iba zvitok papiera, potom model z dreva. Srdce a pľúca odvtedy počujeme oveľa jasnejšie. Slovo stetoskop pochádza z gréckych slov stethos – hrudník a scopos – vidieť, vyšetrovať. V ďalších desaťročiach sa objavili prvé modely binaurálnych stetoskopov a v roku 1852 vytvoril americký lekár George P. Cammann prvý stetoskop so slúchadlami pre obe uši vhodný aj pre široké praktické využitie.

V roku 1894 vyvinul Robert Bowles prvý dizajn hlavy stetoskopu s membránou a začína sa objavovať pomenovanie fonendoskop. V 40. rokoch 20. storočia predstavili Howard Sprague a Maurice Rappaport obojstranný fonendoskop, čo umožnilo počúvanie zvukov v širšom spektre frekvencií. V 60. rokoch 20. storočia David Littmann, profesor z Harvardu, významne vylepšil dizajn, akustiku a hmotnosť obojstranného fonendoskopu.

Fonendoskop vs. stetoskop

Stetoskop je trubica, ktorá privádza zvuk do uší. Fonendoskop je pružná membrána, ktorá vedie zvuk trubičkami do uší. Slová stetoskop a fonendoskop sa dnes bežne používajú ako synonymá označujúce celý prístroj. Z pohľadu histórie je fonendoskop zdokonaleným nástupcom stetoskopu. V posledných desaťročiach sa už dizajn fonendoskopov zásadne nemenil, skôr sa zlepšovalo použitie materiálov. Vyšetrenie fonendoskopom naďalej zostáva rýchlou, jednoduchou a lacnou metódou prvotnej diagnostiky mnohých ochorení a zdravotných problémov.